Téma zdravotnej prevencie je v našej republike zanedbávanou záležitosťou, aj keď sa lekári, zdravotné poisťovne aj iní poprední odborníci z plných síl snažia zvýšiť povedomie o týchto službách, a hlavne o ich dôležitosti pre zdravie každého z nás. Preto si ani ja na začiatok nového roka túto tému neodpustím a týmto článkom sa pokúsim odovzdať informácie medzi mnohých z vás a zvýšiť tak povedomie o dostupnej starostlivosti zachraňujúcej ľudské životy.
Prevencia v zdravotníctve predstavuje súbor opatrení, ktorých cieľom je brániť výskytu závažných ochorení a je tak neoddeliteľnou súčasťou starostlivosti o zdravie. Preventívne prehliadky by mal podstupovať každý z nás bez ohľadu na to, či sa cíti zdravý alebo chorý. Veľa závažných ochorení sa totiž v počiatočných štádiách nijako špecificky neprejavuje, aj keď je práve v tomto období liečiteľná. Prevenciou však nie sú iba pravidelné lekárske prehliadky, jedná sa o oveľa komplexnejšiu záležitosť, ktorú si pre zjednodušenie môžeme rozdeliť na prevenciu primárnej, sekundárnej a terciárnej.
Za primárnu prevenciu zodpovedá každý z nás sám. Predstavuje totiž predchádzanie vzniku chorôb vplyvom životného štýlu.
Sekundárna prevencia má za úlohu odhaliť chorobu v počiatočnom bezpríznakovom štádiu a jedná sa teda prevažne o lekárske preventívne programy.
Terciárnu prevenciu potom využívame po odznení choroby tak, že zamedzuje návratu ochorenia a predchádza možným komplikáciám.
Na aké preventívne prehliadky máme v rámci poistenia nárok? Všetkým známa je určite preventívna prehliadka u praktického lekára, a to raz za dva roky. Mala by zahŕňať doplnenie vašej anamnézy, s dôrazom najmä na rizikové faktory, ako sú alkohol a fajčenie, a rodinnú anamnézu, kde by mal lekár vedieť o ochoreniach vyskytujúcich sa vo vašej rodine. Ďalej by vám mal byť zmeraný krvný tlak, zhodnotené krvné riečisko a vyšetrené srdce a pľúca. Mnoho praktikov už v dnešnej dobe disponuje aj ultrazvukom, ktorým by mal zhodnotiť dutinu brušnú napríklad pre prítomnosť žlčových kamienkov, ktoré môžu byť aj úplne bezpríznakové. S postupujúcim vekom sú dostupné ďalšie preventívne vyšetrenia, práve podľa doby, kedy je ich výskyt najčastejší a je teda možné ich včas odhaliť a liečiť.
U zubného lekára máme novo nárok na prevenciu jedenkrát ročne. Ak je vyšetrenie praktikom považované mnohými za zbytočné, vyšetrenie zubným lekárom je považované za obávané. Jednak je to preto, že práca v oblasti hlavy nie je nič príjemné, jednak preto, že sa vopred obávame toho, na čo lekár príde a akú sumu za liečbu si povie. To by však nemal byť dôvod na vynechávanie prehliadok, pretože práve prevencia pomôže minimalizovať množstvo zákrokov aj ich finančnú hodnotu.
Ženy a dievčatá od pätnástich rokov by potom mali raz ročne chodiť na gynekologické prevencie, kde je kladený dôraz na skríning karcinómu krčka maternice, v neskoršom veku aj skríning na prítomnosť vírusu HPV, ktorý môže rakovinu krčka maternice spôsobiť.
Lekári sa neustále usilujú o zníženie vekových hraníc pri mnohých skríningových vyšetreniach, ktoré tak pomáhajú odhaliť počiatočné štádiá mnohých ochorení. Pri akomkoľvek podozrení vás odošlú na špecializované pracovisko na došetrenie, určenie diagnózy a stanovenie liečby, ktorá je, ešte raz opakujem, v počiatočnom štádiu u väčšiny ochorení úspešná. Dbajte o seba, choďte na preventívne prehliadky.
Čo ďalej okrem pravidelných návštev lekára môžete pre svoje zdravie robiť preventívne každý deň?
Ako zdôrazňujem v každom svojom článku, nastavte si pravidelný denný režim. Skúste každý deň vstávať a chodiť spať v rovnakom čase, a to vrátane víkendov. Dbajte na dostatočnú kvalitu a dĺžku spánku. Pred spaním by ste nemali byť rušení žiadnym svetlom ani elektronikou, pretože tieto faktory blokujú uvoľňovanie melatonínu, hormónu spánku. Spať by ste mali v dobre vyvetranej a chladnejšej miestnosti, v ktorej netrávite zvyšok dňa a dĺžka spánku by mala byť ideálne 7–8 hodín u dospelých osôb.
Ďalej by ste mali dbať na dostatočný pohyb, aspoň 30 minút denne, a zdravú a vyváženú stravu s dostatkom energie, živín a vitamínov. Ideálne by ste mali zjesť okolo 5 jedál denne v pravidelných odstupoch, teda raňajkách, dopoludňajšej desiate, obed, popoludňajšiu desiatu a večeru. Zastúpené by v strave mali byť sacharidy, bielkoviny a tuky, dostatok mliečnych výrobkov a vláknina. Vhodné je zvoliť aj doplnky stravy ako sú omega kyseliny, probiotiká a prebiotiká, vitamíny či minerály.